Rozhovor: Maroš Baran

Vydáno: 24.02.2015, 10:30 · Rozhovory · Autor: Tereza N
"Odev je rám," říká v rozhovoru pro MDLS Maroš Baran.

Jméno slovenského módního návrháře Maroše Barana se českému publiku spojí hlavně v souvislosti s výhrou studentské soutěže RedCut by Aukro, která proběhla v loňském roce. Znát ho ale můžete také jako autora projektu Nevďačnosť nebo The Great Red Dragon. V současné době pracuje student pražské UMPRUM na další performanci, tentokrát s názvem XIII CARD, na kterou naváže i jeho nejnovější kolekce.

Na Valentýna jste zveřejnil video záznam z performance The Great Red Dragon, můžete představit tento projekt? Z čeho vychází, co bylo Vaší inspirací? 

TGRD je doposiaľ mojím najväčším a najkomplexnejším projektom. Išlo o fashion performance, ktorá mala veľa podprojektov a bočných aktivít (spolupráca s maliarkou Rudou Sovou, vydanie knihy Incomplete Poems, výstavy, ...). Vraj sa ťažko definuje jeho formát, no ja to označujem za hybridný projekt, ktorý sa pohybuje medzi módnou prehliadkou a divadelným predstavením/performance. Vychádzal z mojej prvej fashion performance – DISGRACE, ktorú som uviedol v roku 2013, čím som taktiež tento formát módnej prehliadky uviedol publiku po prvýkrát. Obe projekty na seba priamo nadväzujú, hoci som pri Disgrace netušil, že vôbec nejakého Draka budem niekedy robiť... Obe projekty sú syntézou odevného designu, performance, videoartu/filmu a dark abmient hudby, na ktorej spolupracujem so zahraničnými skladateľmi. Prvotnou inšpiráciou pre DISGRACE 2013 bola kniha/film J.M.Coetzeeho. TGRD bol inšpirovaný sériou malieb Williama Blakea, z ktorých som čerpal hlavnú inšpiráciu do strihových riešení odevov a celkovej atmosféry projektu. 

Máte k Williamu Blakeovi nějaký užší vztah? Kdy jste jeho díla zaznamenal poprvé? 

Áno, TGRD sa pôvodne nevinne začal len kratučkou Blakeovou básničkou „Lilies“, ktorá bola inšpiráciou pre malý školský projekt, ešte keď som študoval na VŠVU v Bratislave. Tématika ma však zaujala a pokračoval som v nej. Blakeove maľby som poznal odmalička... vždy boli pre mňa obrovskou inšpiráciou... náhoda asi nebola ani keď mi v tom čase môj drahý priateľ venoval knihu jeho básní... a taktiež, keď som v lete 2013 v Paríži naživo videl maľbu The Great Red Dragon and the Woman Clothed with the Sun, ktorá sa tam náhodne objavila na výstave Dark Romanticism v Musée d’Orsay... Pôvodné miesto maľby je Brooklyn Museum v NY a ja som si nemyslel, že maľbu budem mať možnosť niekedy možnosť vidieť naživo... a určite nie náhodnou návštevou v múzeu... Tohto roku na Valentína, keď som Draka dal konečne von online som si pomyslel, že to všetko asi nebola náhoda... 

Věříte tedy na osud, že věci lidem dějí z nějakého důvodu a za nějakým účelem?

Rád by som povedal, že nie, ale skutočnosť priamo dokazuje, že to asi funguje...

Momentálně pracujete na projektu XIII Card, který je zároveň performancí k Vaší kolekci, která bude mít premiéru v září. Navazujete tím na své předchozí performance? Můžete XIII Card blíže představit? 

XIII CARD plánujem uviezť ešte pred Mercedes Benz Prague Fashion Weekende. Pôjde o samostatný projekt, ktorý pravdepodobne nadviaže na „udalosti“ z mojich predošlých projektov... pôjde teda o sequel k TGRD a zároveň prequel k mojej prezentácii na MBPFW, tam však ešte neviem, čo si budem môcť „dovoliť“... 

Pracujete už i na samotné kolekci? Máte nějakou inspiraci, múzu, která Vás vede při jejím vytváření? Na co se můžeme těšit? 

Kolekcia bude vychádzať z projektu Iconic Recyclation, ktorý na UMPRUM viedla pani Liběna Rochová. Pracoval som na reinterpretácii značky Helmut Lang. Prvotnou inšpiráciou bolo jeho zelené sako, ktoré bolo súčasťou daru, ktorý nášmu ateliéru venovala pani Dr. Elisabeth Laengle. Momentálne existuje 13+1 outfitov, ktoré boli prezentované na ARTSEMESTRI. V rámci projektu som značku Helmut Lang akoby „ponoril do močiarov a znovu vytiahol, rozsekal a zviazal“. Ďalšie kúsky kolekcie, na ktorých ešte pracujem sa posunú niekam inde a vrátia sa späť. 

 

Podobné prezentace vytváříte ke každé své kolekci? Kdy jste s nimi začal a jaký byl prvotní impuls prezentovat se nejen prostřednictvím oděvu, ale i formou, jako je tato? 

Zatiaľ som mal len dve „plnohodnotné“ prezentácie – áno, dosť si ich réžiu strážim. Odev ma baví ale ešte viac ako vytváranie odevov ma napĺňa vytváranie „sveta“. Preto tá krv na baletizole, rykot draka z reproduktorov a Milenci. 

Vaše performance jsou hodně temné a emoční, dá se říct, že odrážejí něco z Vás? Jde o nálady, pocity, stavy? Nebo je to koncept, který vymyslíte a uskutečníte? 

Všetko, čo človek robí je odraz jeho samého a zároveň znak toho, čo mu chýba a realizovaním sa tak spätne dopĺňa. Ide o svet, atmosféru a emóciu. Nezáleží mi na tom, či sa mojim divákom moje odevy páčia alebo nepáčia, hoci sa jasné že teším akejkoľvek pozitívnej reakcii... no hlavne mi záleží na tom, aby keď ľudia sedia v tme na mojej performance, aby niečo cítili... čokoľvek to už je. Veľakrát ma mrzí povrchnosť ľudí – vidia fotku s krvou a hneď performance označia za depresívne a temné, bez toho aby nad tým na čo sa to vlastne dívajú trochu porozmýšľali. Niekedy mám pocit, že ľudia akoby nikdy neboli sklamaní, nikdy nestratili niekoho koho milovali a akoby nikdy ani necítili. Ja som nevyrástol v kráľovstve trpaslíkov, preto moje diela ani o spievajúcich trpaslíkoch nie sú. Taktiež sa však nesnažím ani moralizovať a ani nemám na ramene vytetované „Memento Mori“... Život je ťažký,niekedy neznesiteľný... no je zároveň aj krásny. TGRD je o nádeji a odpustení... a o kráse. Nesie v podstate veľmi pozitívne posolstvo, ktoré však očividne nie je až tak zrejmé len z jednej fotky Milencov v kaluži krvi... Bol by som rád ak by ľudia trochu otvorili mysle a prijali aj niečo, čo možno na prvý pohľad vyzerá „temne“, no o temnote vôbec nie je. Je len iné ako také, na aké sú ľudia zvyknutí... Bez tmy nie je svetlo. Bez svetla nie je tma.

Koho se svými performancemi snažíte zasáhnout a oslovit? 

Ľudí a Milencov. 

Hodně také pracujete s nahotou. Jaký k ní máte postoj jako člověk, který vytváří oděv? Co pro Vás ztělesňuje lidské tělo? 

Najkrajšie na odeve je pokožka, ktorá spod neho vykúka a kvapka potu, ktorá po nej steká. Odev je rám. 

Co se pro Vás změnilo od účasti na Red Cut by Aukro v minulém roce? Cítíte díky výhře nějaký posun kupředu? 

Môj život sa po RedCute sa veľmi zmenil. V čase keď som vyhral RedCut som bol v Prahe asi prvé 2 týždne. Opustil som Bratislavu... svoj život, svojich priateľov, svojich známych a svet, ktorý som poznal. Slovo „stratený vo vesmíre“ je veľmi slabý výraz nato aby opísal moje prvé dni v Prahe. Výhra bola úžasným privítaním v novom meste, ktoré neviem, či som si od Prahy vôbec zaslúžil. A som zaň vďačný! A hlavne za novú veľkú postavu v mojom živote – pani Liběna Rochovú, pod ktorej vedením momentálne študujem na UMPRUM. 

Jaké jsou podle Vás podmínky pro návrháře v Česku, potažmo na Slovensku? Pracuje se Vám tu dobře, cítíte, že se módní trh zlepšuje? 

Módny trh zhodnotiť neviem, keďže svoje kúsky zatiaľ nepredávam... povedomie o móde je však katastrofálne... vďaka „style“ blogerom, ktorí sa fotia s kávičkami namiesto toho aby písali k veci a „fashion“ ľuďom, ktorí „proste milujú fashion“ je móda známa ľudu len ako „cool-fancy feat. sexy aka to-sa-samo-urobilo“ vecou. Móda je však o niečom inom. Je o koncepte, remesle, kreativite, identite a aure. Z času na čas človek však stretne aj fajn blogera a aj fajn fashion-človeka... a to poteší. Veľmi poteší. 

Dají se porovnat čeští a slovenští návrháři? Vnímáte nějaký zásadní rozdíl, ať už v tvorbě či v přístupu? 

Fuuu... to si nedovolím veľmi hodnotiť... každý robí čo vie a čomu verí. CZ aj SVK-designéri však veľmi tvrdo pracujú. Bol som na stáži v Holandsku a v Belgicku. Strávil som čas v Paríži... a nemyslím si, žeby sme sa flákali – ani SVK ani CZ. Len svet okolo je trochu iný ako na západe. To chce však asi len čas. Verím, že každý deň je jasnejší.

 

 

Absolvoval jste stáž v Holandsku, kde jste vytvořil kolekci Nevďačnost. Má název něco společného s Vaším pobytem? 

Nie. Za môj štúdijný pobyt, ktorý viedla Conny Groenewegen som bol veľmi, veľmi, veľmi vďačný. Veľmi ma posunula, otvorila oči a nebála sa kreatívnych stroskotaní, do ktorých som sa často vrhal v snahe objaviť nové veci. Dodnes sme v kontakte, čo si veľmi vážim. Kolekcia nesie názov „Nevďačnosť“ (DISGRACE) podľa knihy J.M.Coetzeeho, z ktorej som čerpal inšpiráciu pri tvorbe. Postavu J.M.Coetzeeho mi osud priviedol náhodou, keď som si papierik s jeho menom vytiahol z klobúka v prvom dni na HKU v Utrechte. Každý študent si náhodne vytiahol meno známeho človeka... spomedzi Piny Bauch, Ai Wei Wei, Steve Jobsa a iných známych osobností som si paradoxne vytiahol spisovateľa, o ktorom som vtedy netušil vôbec nič. Pamätám si ako veľmi som sa hneval, že som si nevytiahol Ai Wei Weia... dnes však viem, že to tak malo byť, ako mnoho iných vecí, ktoré sa stali... 

Proč jste si tenkrát přál vylosovat si zrovna Ai Wei Weia?

Počas stáže v Holandsku som veľa cestoval. Navštívil som mnoho galérií a medzi kvantami umenia som narazil aj na diela Ai Wei Weia, ktoré som dovtedy poznal len z kníh a webu. Fyzická konfrontácia s jeho umením sa ma veľmi dotkla a stal som sa tak trochu creepy AWW fanatikom... pozeral som si všetky jeho rozhovory, v knižnici som si vypožičal všetky knihy, ktoré sa o ňom čo i len zmienili a všetko som nasával. Skutočnosť, že si z klobúka moja moslimská spolužiačka vytiahla práve jeho, som nevedel dlho prehltnúť... o to viac ma však potom tešilo, keď som jej o ňom mohol dávať prednášky

Jak probíhala Vaše stáž, posunulo Vás to nějakým způsobem dopředu? Jak jste se dostal právě k AF Vandevorst? 

I do Utrechtu i do Antverp ma dohnala moja nerozhodnosť a neistota v tom, či sa odevnému designu venovať mám alebo nie. V škole som oficiálne študoval na oddelení Grafiky u pána Róberta Jančoviča. Zároveň som ako vedľajší ateliér navštevoval Odevný design pani Sabovej. Môja stáž v Holandsku (kde som bol polooficiálne na Odeve) bol taký malý „sociálny“ experiment. Bol som brutálne naivný – až dnes vidím aký šialený krok od človeka, ktorý prakticky nevedel šiť na stroji, to bol - ísť do Holandska študovať priamo Odevný design medzi ľudí, ktorí mali strihy, spracovanie a všetko s tým spoločné v malíčku... Mohlo sa to skončiť celkom tragicky... no mňa práca bavila a hoci som bol technicky ďaleko-praďaleko posledný za všetkými z triedy, kreativity a nápadov som mal dosť... a asi aj tie ma zachránili. Prišiel som späť na Slovensko, s pomocou mojich priateľov som zorganizoval v divadle elledanse v Bratislave DISGRACE a očividne sa mi darilo... no po chvíli som o sebe zase začal pochybovať... a tak som sa skúsil po stáži štúdijnej prihlásiť na stáž pracovnú... dúfajúc, že tam nájdem odpoveď a istotu v tom, čo robím. A ocitol som sa na 7 mesiacov v Antverpách a na mesiac v Paríži, kde som sa pristihol pri tom ako na Paris Fashion Weeku obliekam parížske modelky do dezénov, na ktorých som pod vedením An Vandevorst sám pracoval...

Máte ambice posunout svou tvorbu za hranice České a Slovenské republiky? 

Keby som nemal, robil by som niečo iné alebo by som bol v Afrike, kde by som pomáhal tým, ktorí to potrebujú. Všetci žijeme príliš krátko... a často rozmýšľam o tom, či by som nemal byť predsa v tej Afrike... Ja jedine dúfam len v to, že Afrike budem môcť pomôcť skrz svoju prácu... inak by som to vôbec nerobil.

Nejste ale jen módním návrhářem, na čem všem pracujete, co Vás naplňuje? Co by podle Vás měli lidé vědět o Maroši Baranovi? 

Že sa rád zoznamujem s kreatívnymi ľuďmi, ktorí sa nenudia, že nemám rád davy a že mám rád ľadový šalát a že najvyšším druhom umenia je pre mňa hudba.

 

Dají se najít nějaké znaky, které vystihují Vaší tvorbu? 

To by som nechal na ľudí... no ja môžem povedať, že nebola kolekcia, pri ktorej som nemal v hlave slová „sacred“, „nudity“ a „royal“. 

Kam chcete směřovat v budoucnu? 

K plodným spoluprácam s fotografmi, filmármi, hercami, modelmi a hudobnými skladateľmi, ktorých si inak vážim najviac... s priateľmi, ktorí na mňa dávajú pozor na každom kroku... k ľuďom so srdcom. Veľkým srdcom, ktoré sa nebojí prejaviť sa, hoci by to malo preň znamenať rozseknutie napoly. 

 

Informace o projektu XIII CARD najdete také na blogu Maroše Barana, trailer k projektu můžete zhlédnout zde. 

Tereza N
Autor: Tereza N
Zdroj: vlastní

Doporučujeme

Další články